Rekreačné poukazy od 1.1.2025
Finančné riaditeľstvo SR
36/DZPaU/2024/MU
Usmernenie k príspevkom na rekreácie, ktoré začali po 31.12.2024
Finančné riaditeľstvo SR vydáva usmernenie k posúdeniu zdaniteľnosti príspevkov na rekreáciu a ich uplatnenia
do daňových výdavkov (nákladov) v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“ alebo „zákon o dani z príjmov“), ak rekreácia začala po 31.12.2024.
V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP účinným od 1.1.2019 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma
príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.06.2024 schválila zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z.
o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmien vykonaných týmto zákonom sa
s účinnosťou od 1.1.2025 rozširuje rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.
Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152a
Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.
V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne
zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť
príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku
na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj
zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku
na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný
počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší
eurocent nahor.
U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku
na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov, t. j. nemá možnosť obmedziť
rozsah poskytnutia príspevku (za splnenia ustanovených podmienok poskytne príspevok na rekreáciu nielen
na oprávnené výdavky zamestnanca, ale aj oprávnené výdavky rodiča zamestnanca). Ak takýto zamestnanec
požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého
trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov, a zamestnávateľ mu môže (nemá
povinnosť) vyhovieť. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok
na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia a dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené
na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max.
275 € za kalendárny rok).Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky
na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich.
Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok
je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane
podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa
najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu
pracovnému času.
Príklad č. 1
Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad
s označením zamestnanca na sumu 100 €. V akých sumách bude zamestnancom vyplatený príspevok,
ak jeden z týchto zamestnancov pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok)?
Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. po 55 €. Zamestnancovi,
ktorý pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275 €.
Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas, za nezmenených podmienok
znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok do max. sumy), potom
by mu zamestnávateľ mohol v súlade s § 152a Zákonníka práce, doplatiť príspevok na rekreáciu max. do sumy
137,50 € (137,50 € = najvyššia sumu príspevku znížená v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času).
Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom
liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].
Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu a podmienky
na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok
na rekreáciu, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.
Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok má aj zamestnanec, ktorý je na materskej
dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke. Zamestnanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie
(napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemá. Rovnako nárok na príspevok na rekreáciu nemá
zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje výdavky, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia
príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. S účinnosťou od 1.1.2025 oprávnenými výdavkami sú nielen
preukázané výdavky zamestnanca, ale aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca, t. j. aj na rekreáciu rodiča, bez
účasti zamestnanca. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu rodiča, ak výdavky
na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce zaplatil rodič zamestnanca
a zamestnanec ich rodičovi preukázateľne preplatil.
Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku
na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.
Podľa § 152a Zákonníka práce príspevok na rekreáciu sa poskytuje len zamestnancovi, pričom základom je
pracovný pomer zamestnanca so zamestnávateľom. Rodič zamestnanca nemá k zamestnávateľovi žiadny právny
vzťah a sám zamestnanec sa rozhoduje o tom, či príspevok využije pre seba, pre svojho rodiča alebo ho nevyužije
vôbec, a teda o príspevok zamestnávateľa musí vždy žiadať zamestnanec.
V súlade s § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú
preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na
a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby
súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť
stravovacie služby,
d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej
republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia
s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi
do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti
pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Službou cestovného ruchu je nielen ubytovanie, ale okrem iného aj stravovacie (pohostinské) služby, služby
cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná doprava, železničná
doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informačné služby, športovo–rekreačné
služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou však je, aby tieto
výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 91/2010 Z. z.“) rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom
ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň
za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je napr. budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne
poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacím zariadením môže byť aj sezónne
ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenia prevádzkujú
podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia, a preto
za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý vystavila osoba,
ktorá nemá živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.
Oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky zamestnanca
na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa
zamestnanca, navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným
vzdelávacím programom. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR každoročne zverejňuje na svojom
webovom sídle termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na tri po sebe nasledujúce školské
roky. Ak by zamestnanec predložil zamestnávateľovi preukázané výdavky zamestnanca na detský tábor pre svoje
dieťa, ktorého sa dieťa zúčastnilo na prelome obdobia školského roku a školských prázdnin, potom za oprávnené
výdavky zamestnanca na účely uplatnenia príspevku na rekreáciu možno považovať len pomernú časť úhrady,
ktorá zodpovedá obdobiu školských prázdnin.
V súlade s § 152a ods. 5 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú aj
preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa § 152a ods. 4 Zákonníka práce na manžela
zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi
do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti
pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa
so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.
Ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce špecificky ustanovuje za oprávnené výdavky aj preukázané výdavky
rodiča zamestnanca. Za rodiča zamestnanca možno považovať len biologického rodiča alebo osvojiteľa (osvojením
vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi) a nemožno považovať inú
osobu, ktorá zamestnancovi nahradila biologického rodiča, napr. manželský partner biologického rodiča, pestún,
opatrovník. Za rodiča nemožno považovať osobu, ktorá nie je uvedená na rodnom liste zamestnanca. Zamestnanci,
ktorým rodný list nebol vydaný na území SR, splnenie tejto podmienky preukazujú obdobným dokladom vydaným
v zahraničí.
V súlade s § 152a ods. 6 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom
rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5
najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť
označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných
dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného
poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku
a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok,
v ktorom rekreácia začala.
Príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi pri nedodržaní tridsaťdňovej lehoty (§ 152a ods. 6 Zákonníka
práce) sa považuje za príspevok poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce, na ktorý možno aplikovať ustanovenie
§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 152a ods. 6 Zákonníka práce, označenie zamestnanca je povinnou súčasťou
účtovného dokladu preukazujúceho oprávnené výdavky vynaložené zamestnancom. Označenie zamestnanca je
povinnou súčasťou účtovného dokladu aj vtedy, ak sa rekreácie zamestnanec nezúčastní (z označenia
zamestnanca na účtovnom doklade automaticky nevyplýva, že zamestnanec sa rekreácie zúčastnil),
napr. ak sa rekreácie zúčastní len rodič zamestnanca. Zamestnanec musí vedieť preukázať aj vzťah k osobe, ktorá
sa na rekreácii zúčastňuje, napr. vzťah k rodičovi môže preukázať svojím rodným listom.
Účtovná jednotka o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jej účtovníctva, účtuje na základe účtovného dokladu,
ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom neurčuje formu účtovného dokladu. Zamestnávateľ
v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu
zamestnanca (rodiča zamestnanca) má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže
splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu
na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca (uvedené platí aj vtedy, ak je doklad vystavený
na rodiča zamestnanca, ktorý sa rekreácie zúčastnil, bez účasti zamestnanca). Súčasťou dokladu je aj uvedenie
osôb, ktoré sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade
so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie
poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu
jeho vystavovateľa.
Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov v § 8 ustanovuje povinné údaje, ktoré musia byť uvedené na pokladničnom doklade. Jedným
z takýchto údajov je aj písm. o) cit. ustanovenia, podľa ktorého pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje,
ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie je možné využiť aj z pohľadu a potreby
iných právnych predpisov (napr. aj v prípade potreby preukázania nároku na príspevok na rekreáciu podľa § 152a
Zákonníka práce).
Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je označenie zamestnanca, tento doklad môže
slúžiť ako doklad o úhrade (úhrada ubytovaciemu zariadeniu), ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad
s označením zamestnanca (prípadne osôb, ktoré sa rekreácie zúčastnili) preukazujúci oprávnené výdavky,
napr. hotelový účet, faktúru a pod. Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom
sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie,
napriek skutočnosti, že za služby uvedené na voucheri zaplatí. Účtovným dokladom, na účely aplikácie § 152a
Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje
zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovať
na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého
účtovného dokladu bez označenia zamestnanca.
Ak zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží účtovný doklad znejúci na jeho meno, na ktorom
cestovná kancelária alebo ubytovacie zariadenie uviedlo výdavky na rekreáciu, napr.: ubytovanie, strava, miestny
poplatok, reštaurácia, parkovanie, potom tieto úhrady zamestnanca možno považovať za oprávnené výdavky
podľa § 152a Zákonníka práce. Rovnako to platí aj v prípade predloženia účtovného dokladu znejúceho na meno
zamestnanca vystaveného ubytovacím zariadením, na ktorom bude uvedený pobytový balík obsahujúci ubytovanie
najmenej na dve prenocovania, stravovacie služby a okrem uvedeného iné služby súvisiace s touto rekreáciou
(napr. parkovanie, wellness, skipas, reštaurácia).
Za splnenia ustanovených podmienok možno ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP aplikovať aj na poskytnutý
príspevok na rekreáciu, ak zamestnanec predloží účtovný doklad s jeho označením, z ktorého je zrejmé,
že na rekreácii bol zamestnanec, resp. rodič zamestnanca s inými osobami uvedenými v § 152a ods. 5 Zákonníka
práce, na ktoré si uplatňuje príspevok na rekreáciu. Spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb
preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu
so zamestnancom (rodičom zamestnanca) zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť,
či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce (ako súčasť takéhoto dokladu sa
akceptuje napr. aj potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, v ktorom ubytovacie zariadenie potvrdí účasť
týchto osôb na rekreácii). Za oprávnené výdavky nemožno považovať výdavky zamestnanca alebo rodiča
zamestnanca vynaložené na iné služby, ktoré s rekreáciou nesúvisia, napr. storno poplatky za zrušenie rezervácie,
manipulačné poplatky, poplatky za zvieratá (aj keď sú tieto výdavky uvedené na účtovnom doklade).
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu prikladá kópiu účtovného dokladu a originál predloží
zamestnávateľovi len k nahliadnutiu, ak ho oň zamestnávateľ požiada. Spôsob preukazovania nároku na príspevok
na rekreáciu si určuje zamestnávateľ sám, napr. úhradu oprávnených výdavkov na rekreáciu uhradených
ubytovaciemu zariadeniu rodičom zamestnanca, môže zamestnanec preukázať zamestnávateľovi dvoma výpismi
z banky a to výpis z účtu rodiča, kde bude prevod peňazí ubytovaciemu zariadeniu a výpis z účtu zamestnanca,
kde bude prevod peňazí na účet rodiča.
Zastávame názor, že za oprávnené výdavky [§ 152a ods. 4 písm. a) až c) v spojení s ods. 5 Zákonníka práce]
možno považovať preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca uvedené v tabuľke nižšie.
Tabuľka
| Preukázané výdavky zamestnanca | na seba (zamestnanca) a manželku (la) zamestnanca, ktorá sa s ním zúčastnila rekreácie |
| na rodiča zamestnanca, manželku (la) rodiča zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie (aj bez účasti zamestnanca) | |
| na dieťa zamestnanca (aj zverené), ktoré sa so zamestnancom zúčastnilo rekreácie | |
| na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa so zamestnancom zúčastnila rekreácie | |
| Preukázané výdavky rodiča zamestnanca | na seba (rodiča zamestnanca), vrátane manželky (la) rodiča zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie (aj bez účasti zamestnanca) |
| na zamestnanca, ktorý si uplatňuje príspevok na rekreáciu (zamestnanec je dieťaťom tohto rodiča), vrátane manželky (la) zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie |
|
| na dieťa zamestnanca (aj zverené), ktoré sa s rodičom zamestnanca zúčastnilo rekreácie | |
| na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa s rodičom zamestnanca zúčastnila rekreácie |
Podľa § 37 zákona č. 582/2004 z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) je predmetom dane
za ubytovanie odplatné prechodné ubytovanie podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení
uvedenom v citovanom ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. Podľa § 38 citovaného zákona je daňovníkom
tá fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39
citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho
predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou
„...za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie
neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky,
ak sa táto daň na území obce neuplatňuje. Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu
dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa
ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie
ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce.
Znamená to, že zamestnávateľ nemá dôvod ani povinnosť skúmať zaplatenie miestnej dane za ubytovanie,
ak zamestnanec preukáže oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou je označenie zamestnanca,
bez zaplatenia tejto dane.
Príklad č. 2
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží doklad z elektronickej registračnej pokladnice
bez označenia zamestnanca a potvrdenie, v ktorom mu ubytovacie zariadenie potvrdilo účasť na tomto rekreačnom
pobyte. Môže zamestnávateľ pri poskytnutí príspevku na rekreáciu aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP?
V súlade s § 152a Zákonníka práce zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého
súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Za označenie zamestnanca možno akceptovať aj priložené potvrdenie
vystavené ubytovacím zariadením, a preto zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu oslobodiť od dane [§ 5
ods. 7 písm. b) ZDP].
Príklad č. 3
Možno na účely poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce považovať za účtovný doklad
príjmový pokladničný doklad, na ktorom je uvedené meno zamestnanca a ostatné náležitosti o trvaní pobytu?
Príjmový pokladničný doklad, ktorý obsahuje všetky ustanovené náležitosti podľa § 10 zákona o účtovníctve je
účtovným dokladom, a preto je akceptovateľný aj v prípade poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a
Zákonníka práce.
Príklad č. 4
Zamestnávateľ podľa vnútropodnikovej smernice každoročne zamestnancom poskytuje 200 € preddavok
na rekreáciu, ktorý je potrebné do konca roka predložiť k vyúčtovaniu. Zamestnancom, ktorí podajú žiadosť
o príspevok na rekreáciu, ku ktorej priložia ustanovené doklady, doplatí zamestnávateľ príspevok na rekreáciu
do sumy predstavujúcej 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do sumy 275 €. Môže zamestnávateľ
preddavok 200 € a doplatok, max. 75 € oslobodiť od dane?
Podľa ustanovení Zákonníka práce môže zamestnávateľ medzi výplatnými termínmi poskytovať preddavok
na mzdu v dohodnutých termínoch. Rovnako môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj preddavok
na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu,
o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente,
keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku
na určený účel. Znamená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní.
Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky
ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok
na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem
oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2
písm. c) piaty bod ZDP. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 €
zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate. U zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad)
podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 1 ZDP, ale len
v prípade, ak sú splnené ustanovené podmienky.
Príklad č. 5
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením
zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 €
zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 €
zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z elektronickej registračnej pokladnice.
Možno takéto doklady akceptovať ako doklady spĺňajúce ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce?
Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z elektronickej registračnej pokladnice obsahuje všetky
náležitosti účtovného dokladu (slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu
a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum
vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom
vyhotovenia), potom tieto doklady spĺňajú podmienky ustanovené v § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec týmito
dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok
na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr. výpisom
z uskutočnenej transakcie, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.
Príklad č. 6
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil účtovný doklad, na ktorom je uvedené len meno
a priezvisko zamestnanca. Oprávnené výdavky na rekreáciu zaplatil zamestnancov kamarát, čo zamestnanec
preukázal výpisom bankového účtu s označením jeho kamaráta a čestné prehlásenie, že kamarátovi tieto
oprávnené výdavky vyplatil. Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presnejšia identifikácia
zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Možno čestné prehlásenie zamestnanca považovať
za preukazný účtovný doklad?
Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa § 152a Zákonníka práce
súčasťou účtovného dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené len meno
a priezvisko zamestnanca, je to na účely § 152a Zákonníka práce postačujúce. Pokiaľ oprávnené výdavky
na rekreáciu za zamestnanca uhrádza iná osoba, napr. kamarát zamestnanca, potom čestné prehlásenie
zamestnanca o úhrade týchto výdavkov nemožno považovať za preukazný účtovný doklad.
V súlade s § 152a ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi
prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi
príspevok na rekreáciu vo forme rekreačného poukazu, povinnosťou zamestnávateľa je evidovať dátum začatia
rekreácie a skutočné použitie (čerpanie) poukazu zamestnancom. Zamestnávateľ je povinný preveriť splnenie
ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce a to z dôvodu, aby mohol poskytnutý príspevok na rekreáciu
podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane a považovať za daňový výdavok (náklad). Pokiaľ zamestnávateľ
nemá k dispozícii informácie o splnení všetkých podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce, zamestnanec
ich poskytne zamestnávateľovi, napr. predložením preukazných dokladov (napr. aj účtovnými dokladmi, ktorých
súčasťou je označenie zamestnanca a oprávnených osôb).
Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný okrem výnimky jeho prenosu na rodiča držiteľa
rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods. 4 a 5
Zákonníka práce a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný (§ 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z.
z.). Zamestnávateľ môže poskytnúť prostredníctvom rekreačného poukazu príspevok (§ 152a Zákonníka práce)
aj na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej
republiky pre dieťa zamestnanca, ak by boli splnené ustanovené podmienky podľa osobitných predpisov.
Príklad č. 7
Zamestnávateľ sa rozhodol pre elektronické rekreačné poukazy, a preto uzatvoril zmluvu so spoločnosťou XXX.
Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, v marci 2025 vydá rekreačné poukazy formou nabitej
karty na sumu 500 €. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok spoločnosť XXX bude zamestnávateľovi fakturovať
tie sumy, ktoré budú z rekreačných poukazov čerpané. Zamestnávateľ zamestnancovi prispeje na rekreáciu
za splnenia ustanovených podmienok podľa § 152a Zákonníka práce 55 % z celkovej úhrady, max. 275 €
a zostávajúcu sumu zamestnancovi zrazí zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne po ukončení rekreácie.
Ako postupuje zamestnávateľ, ak zamestnanec v apríli 2025 absolvuje rekreačný pobyt, za ktorý rekreačným
poukazom zaplatí 400 €?
Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi v mesiaci poskytnutia rekreačného poukazu sumu 500 € nezdaní.
Zamestnávateľ preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce k prvému dňu začatia
rekreácie. Zamestnanec podľa zmluvne dohodnutých podmienok môže rekreačným poukazom hradiť len
oprávnené výdavky ustanovené v § 152a Zákonníka práce, preto zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce
zamestnancovi prispeje na rekreáciu 55 % z uhradenej sumy 400 €, t. j. 220 €. Príspevok zamestnávateľa 220 € je
podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane a zamestnávateľ ho uvedie aj na mzdovom liste. Zostávajúcu
sumu do 400 €, ktorú zamestnanec z rekreačného poukazu čerpal (180 €), zamestnávateľ zrazí zamestnancovi
zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Na základe fakturovanej sumy od spoločnosti XXX zamestnávateľ
zaúčtuje:
55 % zo 400 € (220 €) do nákladov na účet 527 – Zákonné sociálne náklady, táto suma bude aj daňovým
výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP,
45 % zo 400 € (180 €) ako pohľadávku voči zamestnancovi na účet 335 – Pohľadávky voči zamestnancom,
ktorú zúčtuje so záväzkom zo mzdy (ako zrážku zo mzdy).
To, či a kedy sa budú rekreačné poukazy zúčtovávať, závisí od vopred dohodnutých zmluvných podmienok medzi
zamestnávateľom a spoločnosťou, od ktorej bude zamestnávateľ rekreačné poukazy obstarávať. Rovnako to platí
aj pri posúdení zdaniteľnosti príjmu pre zamestnanca v prípade nabíjania rekreačných poukazov a možnosti
čerpania týchto prostriedkov, resp. nevyčerpania týchto prostriedkov do konca kalendárneho roka.
Príklad č. 8
Rekreácia začala od 2.1.2025 a trvala do 6.1.2025. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok dňa 28.12.2024
vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2025. Ide o daňovo uznaný
náklad vo výške 170 € v roku 2025? Úhrn príspevkov na rekreáciu sa uvedie do potvrdenia o zdaniteľnom príjme
za rok 2025?
Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí
zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením
zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €), je od dane oslobodený
podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a zamestnávateľ túto sumu zamestnancovi uvedie do potvrdenia o zdaniteľných
príjmoch (§ 39 ods. 5 ZDP) za rok 2025. Uvedená suma je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom)
podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP za rok 2025.
Príklad č. 9
Rekreácia rodičov zamestnanca začala 28.12.2024 a trvala do 6.1.2025. Otec zamestnanca preddavok
na rekreáciu zaplatil 28.12.2024 a doplatok uhradil v deň skončenia rekreácie 6.1.2025. Môže zamestnávateľ
príspevok na rekreáciu, ktorej sa zúčastnili biologickí rodičia zamestnanca, oslobodiť zamestnancovi od dane
podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a považovať ho za daňový výdavok (náklad)?
Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje
ku dňu začatia rekreácie, a preto ak sa rekreácia začala v decembri 2024, potom pri poskytnutí príspevku je
potrebné aplikovať ustanovenie § 152a Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2024. V súlade s § 152a
Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2024 oprávnenými výdavkami sú len preukázané výdavky
zamestnanca, preto výdavky rodiča zamestnanca nemožno považovať za oprávnené. Ak aj napriek uvedenému
zamestnávateľ takýto príspevok poskytne, u zamestnanca je zdaniteľným príjmom a daňovým výdavkom môže byť
podľa § 19 ods. 1 ZDP, len ak sú splnené ustanovené podmienky.
Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže poskytnúť zamestnancom zo sociálneho fondu
príspevok na rekreáciu nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, ktorý je pre zamestnanca zdaniteľným
príjmom.
Príklad č. 10
Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu zamestnávateľa, ktorému predložil tri účtovné doklady o zaplatení
ubytovania a stravy, ktorých súčasťou je aj označenie zamestnanca. Zamestnanec absolvoval rekreáciu v Tatrách
štyri dni, pričom každú noc spal v inom hotelovom zariadení. Ide v danom prípade o oprávnené výdavky, pri ktorých
má nárok na príspevok na rekreáciu?
Podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno
ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania
v jednom ubytovacom zariadení. Vzhľadom na to ide o preukázané oprávnené výdavky, pri ktorých zamestnancovi
vzniká nárok na príspevok na rekreáciu.
Príklad č. 11
Výdavky na rekreáciu, ktorej sa zúčastnila matka zamestnanca s manželom (BSM), uhradil matkin manžel. Možno
tieto výdavky považovať za oprávnené, ak matkin manžel nie je biologickým otcom zamestnanca?
Oprávnenými výdavkami podľa § 152a Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča
zamestnanca. Ustanovenie vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky, pričom úhrady oprávnených
výdavkov by mali byť zaplatené zamestnancom alebo rodičom zamestnanca a z ich účtov. Ak matka zamestnanca
s manželom (biologický rodič zamestnanca s manželským partnerom) užívajú veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve (všetky financie sú ich spoločnými financiami), potom za oprávnené výdavky možno akceptovať
výdavky podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce uhradené z účtu matkinho manžela (manželského partnera
biologického rodiča zamestnanca), ktoré zamestnanec svojej matke preukázateľne uhradil (preplatil).
Príklad č. 12
Zamestnávateľ nakúpil rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 275 € a to pre zamestnancov spĺňajúcich
podmienku doby trvania pracovného pomeru. Má zamestnávateľ povinnosť ďalej skúmať, či zamestnanec vynaložil
prostriedky na oprávnené výdavky (min. 2 prenocovania v SR) a v minimálnom rozsahu 500 €? Je povinnosť
preukázať oprávnené výdavky účtovným dokladom? Odovzdanie rekreačného poukazu je daňovým výdavkom
zamestnávateľa, bez ohľadu na to, či zamestnanec príspevok vyčerpal čiastočne alebo vôbec nevyčerpal alebo
nepoužil na oprávnené výdavky?
Zamestnávateľ, ktorý poskytne zamestnancom rekreačné poukazy je povinný preveriť splnenie ustanovených
podmienok v § 152a Zákonníka práce a to z dôvodu, aby mohol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 5
ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane a považovať za daňový výdavok (náklad). Pokiaľ zamestnávateľ nemá
k dispozícii informácie o splnení všetkých podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce, zamestnanec ich
poskytne zamestnávateľovi, napr. predložením preukazných dokladov (napr. účtovné doklady, ktorých súčasťou je
označenie zamestnanca a oprávnených osôb). Daňovým výdavkom (nákladom) zamestnávateľa nie je odovzdanie
rekreačného poukazu, nakoľko zamestnávateľ splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu
posudzuje až ku dňu začatia rekreácie. Z uvedeného vyplýva, že príspevok na rekreáciu môže byť
u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, až po posúdení
splnenia ustanovených podmienok.
Príklad č. 13
Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastných rekreačných zariadeniach pre účely rekreácie výhradne vlastným
zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. V Obchodnom registri má zapísaný predmet podnikania: ubytovacie
služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, v chatovej
osade, v kempingoch. Za pobyt v uvedených rekreačných zariadeniach platí zamestnanec ceny podľa platného
interného cenníka a daň z ubytovania. Môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu podľa § 152a
Zákonníka práce zamestnancovi aj vo vlastnom rekreačnom zariadení? Bude tento výdavok uznaný ako oprávnený
výdavok zamestnávateľa?
Ak vlastné rekreačné zariadenie bude spĺňať podmienky ustanovené v § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z., potom
výdavky na rekreáciu po splnení podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce budú u zamestnávateľa
daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.
Ak nebudú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa § 21 ods. 1 písm. f)
ZDP, daňovým výdavkom nebudú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb
zamestnancov.
Poznámka: ak by zamestnanec v takomto zariadení zamestnávateľa uhradil výdavky spojené s rekreáciou
v dotovanej cene (napr. prevádzkové náklady + miestna daň), potom by rekreácia nespĺňala definíciu pojmu
podľa § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z.
Príklad č. 14
Ako má zamestnávateľ uplatniť v daňových výdavkoch 55 % oprávnených výdavkov pri príspevku na rekreáciu
v prípade, ak zamestnávateľ využije rekreačné poukazy?
U zamestnávateľa sa náklady na rekreácie vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov
podľa § 152a Zákonníka práce účtujú na účet 527 – Zákonné sociálne náklady v momente, keď bude poukaz
v rekreačnom zariadení zamestnancom použitý. Súvzťažný účet závisí od konkrétneho spôsobu vydania
rekreačného poukazu a dohodnutých podmienok – môže to byť napr. účet 213 – Ceniny, 335 – Pohľadávky voči
zamestnancom alebo aj iný záväzkový účet vyplývajúci z obchodno-záväzkových vzťahov.
Daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. w) ZDP sú výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka
s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (ďalej len „daňovník
s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP“), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu,
vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol
poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
V nadväznosti na legislatívne zmeny vykonané v § 152a Zákonníka práce, sa pri rekreáciách, ktoré začali
po 31.12.2024, aj vo vzťahu k daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP rozširuje rozsah výdavkov
(nákladov) na rekreáciu, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. w) ZDP.
Na účely uplatnenia výdavkov (nákladov) na rekreáciu do daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6
ods. 1 a 2 ZDP, je možné v súlade s § 19 ods. 2 písm. w) ZDP v spojení s § 2 písm. i) ZDP uplatniť len tie výdavky
(náklady) na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a Zákonníka práce a ktoré preukázateľne
vynaložil daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (k oprávnených výdavkom pozri na str. 2 až 6 tohto
usmernenia). Oprávnené výdavky podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, ktoré vynaložil rodič tohto daňovníka,
nie je možné považovať u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP za daňové výdavky podľa § 19
ods. 2 písm. w) ZDP aj z dôvodu, že v takomto prípade nie je splnená jedna z podmienok ustanovených v § 2
písm. i) ZDP - výdavok (náklad) nie je preukázateľne vynaložený daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Výnimkou je len situácia, ak výdavky na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5
Zákonníka práce, ktoré zaplatil rodič daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, daňovník s príjmami
podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP tomuto svojmu rodičovi preukázateľne uhradil - „preplatil“.
Výdavky (náklady) na rekreáciu podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP je možné uplatniť do daňových výdavkov aj
prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu1.
Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na rekreáciu daňovníka je možné uplatniť do daňových výdavkov
v rovnakej výške, aká je ustanovená pre zamestnancov v § 152a ods. 1 Zákonníka práce, čo je 55 %
z oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 €
za zdaňovacie obdobie.
Príklad č. 15
Daňovník, ktorý prevádzkuje živnosť od roku 2010, bude od 30.12.2025 do 2.1.2026 na rekreácii. V posledný deň
pobytu 2.1.2026 za rekreáciu zaplatí 600 €. Daňovník nebude zamestnancom.
55 % zo sumy oprávnených výdavkov podľa § 152a Zákonníka práce predstavuje 330 € (55 % zo sumy 600 €),
výdavky (náklady) na rekreáciu je však možné uplatniť do daňových výdavkov najviac vo výške, ktorá je ustanovená
pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, čo je 275 €. Znamená to, že do daňových výdavkov si živnostník
uplatní výdavky na rekreáciu v sume 275 €, pričom v závislosti od rozhodnutia daňovníka pôjde o daňový výdavok,
ktorý bude súčasťou jeho základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2025, v ktorom rekreácia začala alebo tento
daňový výdavok bude súčasťou základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2026, v ktorom daňovník
za rekreáciu zaplatil.
Preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na rekreáciu si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže
uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov
v § 152a Zákonníka práce, pričom okrem podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce daňovník s príjmami
podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP musí súčasne splniť aj ďalšie dve podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. w) ZDP,
a to:
ku dňu začatia rekreácie musí vykonávať činnosť, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,
nepretržite najmenej 24 mesiacov,
nebol mu poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej
činnosti.
Príklad č. 16
Daňovníčka prevádzkovanie živnosti (nejde o živnosť so sezónnym charakterom), ktorú vykonáva od roku 2014,
pozastavila zo zdravotných dôvodov na obdobie od 1.8.2024 do 31.7.2025. Okrem pozastavenej živnosti
nevykonáva žiadnu inú z činností, z ktorých by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Od 1.9.2025 do 15.9.2025 bude daňovníčka na rekreácii, za ktorú zaplatí
900 €.
Pozastavenie podnikania a jeho neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania sa v zmysle § 17 ods. 9
ZDP považuje za skončenie podnikania. Daňovníčka pozastavila živnosť v roku 2024 a k obnoveniu živnosti dôjde
až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2024, t. j. v zmysle § 17 ods. 9
ZDP daňovníčka v roku 2024 skončila podnikanie. Keďže ku dňu začatia rekreácie nevykonáva živnosť nepretržite
aspoň 24 mesiacov, výdavky na rekreáciu, na ktorej bude v septembri 2025, si do daňových výdavkov podľa § 19
ods. 2 písm. w) ZDP uplatniť nemôže.
Problematika bola riešená v spolupráci s MF SR.
Vypracoval: Obor daňovej metodiky FR SR
December 2024
1 V súlade s ust. § 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov v znení
účinnom od 1.1.2025 sa rekreačný poukaz vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný okrem výnimky jeho prenosu
na rodiča držiteľa rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov
podľa osobitného predpisu, ktorým je § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom
bol vydaný.