Dobrovoľné plnenia – zamestnanecké benefity

Dobrovoľné plnenia – zamestnanecké benefity

Ak sa zamestnávateľ dobrovoľne rozhodne poskytovať okrem mzdy aj iné plnenia ako formu ďalšej odmeny resp. poskytne vyššie plnenia ako mu určuje povinne osobitný predpis, tieto už nemusia byť jeho priamym daňovým výdavkom určeným v ustanoveniach ZDP a na strane zamestnanca automaticky nezdaniteľným príjmom.

Niektoré formy takýchto plnení však môžu byť

- priamo daňovo zvýhodnené aj u zamestnávateľa aj zamestnanca cez špecifické ustanovenia ZDP, ktoré riešia podmienky, za ktorých môže byť dané plnenie daňovým výdavkom u zamestnávateľa a oslobodeným plnením u zamestnanca ako napr. zabezpečenie ubytovania zamestnancov, zabezpečenie dopravy zamestnancov do práce, zabezpečenie vzdelávania alebo

- zvýhodnené len na strane zamestnávateľa a to uznaním poskytnutia takýchto plnení do daňových výdavkov zamestnávateľa, ak si takéto plnenia dohodol so zamestnancami napr. v pracovnej zmluve a u zamestnanca zdanil v rámci príjmov zo závislej činnosti (§ 19 ods. 1 ZDP).

V tejto nadväznosti je možné v určitých zákonom určených prípadoch a to pri poskytnutí nepeňažných plnení zamestnávateľom, ktoré nie sú oslobodené podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 a v § 9 ZDP za splnenia podmienky ich vylúčenia z daňových výdavkov zamestnávateľa, využiť aj oslobodenie uvedené v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP (bližšie uvedené v ďalších častiach).

Daňovo zvýhodnené

V rámci daňovo zvýhodnených dobrovoľne poskytovaných plneniach zamestnávateľa je možné spomenúť najmä dobrovoľne zabezpečované lekárske preventívne prehliadky pre zamestnancov, pre ktorých nie je povinný zamestnávateľ ich zabezpečiť, a ktoré uhrádza zo sociálneho fondu, zabezpečenie dopravy do zamestnania zamestnancom v prípadoch, keď na pracovisko nejde verejná hromadná doprava resp. nepostačuje potrebám zamestnávateľa alebo zabezpečenie ubytovanie zamestnancom, ktorý nebývajú v mieste výkonu práce pre tohto zamestnávateľa.

a.1. Dobrovoľné lekárske preventívne prehliadky

V časti 4 d. je rozobraté poskytovanie povinných LPP a inej zdravotnej starostlivosti, pričom v prípade takýchto prehliadok bolo uvedené, že ak sú poskytované v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z.z., na ktorý sa odvoláva zákon o BOZP, je ich možné uznať ako konkrétny daňový výdavok zahrňovaný v rámci daňových výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod ZDP, pričom na strane zamestnanca ide o príjem vylúčený z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

Ako daňovo zvýhodnené sa berie zabezpečenie LPP nad povinnosť ich zabezpečenia určenej osobitným predpisom a to v prípade, ak sú tieto uhradené zo sociálneho fondu, pričom takto zabezpečené nepeňažné plnenie je u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP. V daňových výdavkoch zamestnávateľa sa poskytovanie takýchto nad nárokových lekárskych preventívnych prehliadok uznáva v rámci tvorby sociálneho fondu.

Podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je podľa § 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú starostlivosť, ktorou môže byť aj poskytovanie príspevkov na lekárske preventívne prehliadky.

Oslobodenie tohto príjmu nie je podmienené vznikom nároku LPP podľa osobitných predpisov a rovnako nie je podmienené formou poskytnutia, t. j. môže ísť o plnenie poskytnuté v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Znamená to, že ak zamestnanec absolvuje nadštandardnú LPP, ktorej hodnotu zamestnávateľ uhradí zo sociálneho fondu, pre zamestnanca je to príjem oslobodený od dane.

Pre správne zaradenie príjmu, by pri každej LPP mali byť vopred dohodnuté vyšetrenia (náplň LPP) a na záver zhodnotenie skutkového stavu s odporúčaním ďalšej liečby. Ak lekár pri absolvovaní nadštandardnej LPP vykoná zamestnancovi aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu náplne zdravotných výkonov LPP, t. j. ktoré nie sú súčasťou predmetu LPP, na tieto výkony nemožno aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP. Na účely oslobodenia takéhoto príjmu podľa ZDP sa naviac urobené výkony posudzujú ako niečo navyše nad poskytnutie samotnej LPP a preto nie je možné posudzovať takého výkony ako súčasť tejto prehliadky.

Príklad

Zamestnávateľ sa rozhodol pre zamestnancov zabezpečiť nadštandardnú LPP u stomatológa, ktorej hodnota predstavuje 50 € a uhradí ju z prostriedkov sociálneho fondu. Náplňou tejto LPP je odstrániť povlak a odstrániť zubný kameň. Hodnota nadštandardnej LPP je v súlade s § 5 ods. 7 písm. h) ZDP príjmom oslobodeným od dane. Lekár však ošetril zamestnancovi aj zubný kaz, za čo si zamestnanec doplatil 140 €. Môže zamestnávateľ aj na túto sumu (140 €) aplikovať § 5 ods. 7 písm. h) ZDP, ak zamestnancovi poskytne na tento výkon príspevok zo sociálneho fondu?

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. h) ZDP možno aplikovať len na tie príspevky, ktoré zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne na nadštandardné LPP. Ak zo sociálneho fondu poskytne príspevky aj na ďalšie výkony, ktoré nespadajú do náplne LPP, potom nemožno aplikovať oslobodenie podľa tohto ustanovenia, ale tieto príspevky sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Znamená to, že príspevok v sume 140 € zamestnávateľ zamestnancovi zdaní v súlade s § 35 ZDP.

Ak by boli zabezpečované zamestnávateľom zamestnancom mimo úhrady zo sociálneho fondu, na tieto sa môže pre ich uplatnenie do daňových výdavkov zamestnávateľa použiť § 19 ods. 1 ZDP.

Z vyššie uvedeného a to aj v nadväznosti na predchádzajúcu časť, je v oblasti zabezpečenia lekárskych preventívnych prehliadok zo strany zamestnávateľa možné uvedené zhrnúť tak, že

ak ide o povinné poskytnutie príspevku pre zákonom o BOZP určený okruh ľudí a okruh práce, tento je u zamestnanca príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod,
ak ide o poskytnutie príspevku nad rámec určených osobitných predpisov a to prostredníctvom úhrady
zo sociálneho fondu, tento bude u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP.
mimo sociálny fond, tieto sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, pričom ak by takéto poskytnutie bolo dohodnuté napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve je daňovým výdavkom zamestnávateľa v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.

Príklad

Zamestnanec absolvuje preventívnu lekársku prehliadku u zubára, v rámci ktorej mu vykonajú aj iné lekárske výkony (napr. odstránia zubný kameň, vytrhnú alebo zaplombujú zub), ktoré nie sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, resp. obmedzene v závislosti od druhu zdravotnej poisťovne, a preto si ich zamestnanec uhradí sám nad rozsah preventívnej zubnej prehliadky. Je možné oslobodiť tieto úkony od dane ako súčasť plnení vzniknutých pri lekárskej preventívnej prehliadke podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP?

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 30e), zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“).

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 577/2004 Z. z. Ak by sa zamestnancovi pri účasti na preventívnej lekárskej prehliadke vykonali aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky, nemalo by sa na tieto aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.

ZDP neupravuje náležitosti dokladov o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať, aby zamestnanec dostatočne preukázal absolvovanie preventívnej lekárskej prehliadky. Takéto preukazovanie je možné podrobnejšie upraviť v internom akte zamestnávateľa.

Ak by napriek tomu zamestnávateľ zamestnancovi tieto úkony preplatil, môže si ich ponechať ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP a to za podmienky že to má upravené v internom predpise alebo kolektívnej zmluve a na strane zamestnanca to zdaní ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov.

a.2. Rekreačné a iné zariadenia

Za ďalšie nenárokové nepeňažné plnenie je možné považovať použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ktoré je po splnení určitých podmienok aj oslobodené od dane a to podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP. Takéto plnenie je po splnení podmienok oslobodené od dane aj ak je poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

Podmienkou pre oslobodenie je skutočnosť, že uvedené zariadenia dá k dispozícii zamestnávateľ na použitie zamestnancovi, pričom nie je podstatné, či ide o vlastné zariadenie zamestnávateľa alebo prenajaté.

V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.

Príklad

Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

Príklad

Spoločnosť prostredníctvom cestovnej kancelárie rezervuje v Chorvátsku dva rekreačné penzióny na letné mesiace. Náklady na prevádzku a využívanie týchto penziónov uhrádza spoločnosť na základe vystavených faktúr cestovnou kanceláriou. Rezervované penzióny spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom bezodplatne. Takouto formou poskytnuté nepeňažné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od dane. Ak by spoločnosť zamestnancom preplatila aj cestovné náhrady v súvislosti s poskytnutím takýchto zariadení, táto suma je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

Príklad

Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do fitnescentra v hodnote 50 eur, prostredníctvom ktorej má zabezpečený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateľ preplatí túto permanentku v plnej sume. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 eur zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí preto, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol mu finančné prostriedky v sume 50 eur.

Z pohľadu daňových výdavkov zamestnávateľa je posúdenie zabezpečenia takýchto nepeňažných plnení komplikovanejšie a nie všetky sú špecificky uvedené v ustanoveniach ZDP.

Napr. v prípade ak ide o zabezpečenie predmetných plnení vo vlastných zariadeniach zamestnávateľa, potom sú daňové výdavky zamestnávateľa v tejto súvislosti riešené len pre

vlastné zdravotnícke zariadenia uvedené v § 19 ods. 2 písm. c) 2. bod ZDP,
vlastné vzdelávacie zariadenie uvedené v § 19 ods. 2 písm. c) 3. bod ZDP,
predškolské zariadenie a to konkrétne ak ide o prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa podľa osobitných predpisov uvedené v § 19 ods. 2 písm. c) 10. bod ZDP.

V prípade ostatných vlastných zariadení zamestnávateľa na uspokojovanie potrieb svojich zamestnancov, ktoré sú uvedené aj v rámci § 5 ods. 7 písm. d) ZDP sa postupuje podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami nie sú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), čo je špeciálna úprava pre vlastné stravovacie zariadenie zamestnávateľa pre svojich zamestnancov, pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

V prípade ak by si zamestnávateľ prenajal takéto zariadenie (napr. kúpele – zdravotnícke zariadenie), tieto nie sú špeciálne v ustanoveniach ZDP ako daňový výdavok uznané. Jedinou možnosťou je len ich úhrada zo sociálneho fondu, kde je uznaným daňovým výdavkom tvorba sociálneho fondu v súlade s pravidlami nastavenými v zákone o sociálnom fonde.

Príklad

Zamestnávateľ má záujem vo vlastných priestoroch, ktoré nepoužíva v budove na podnikanie, poskytnúť ju ako priestor pre zamestnancov, ktorí majú záujem o cvičenie jogy a zároveň chce zamestnávateľ zabezpečiť pre svojich zamestnancov lektorku jogy. Priestor je potrebné oceniť a prirátať túto sumu nájmu počas hodiny jogy k cene za lektorku? Alebo sa berie za to, že je to zadarmo?

Cena bude fixná voči lektorke, ale vo vzťahu k zamestnancom bude variovať v súvislosti s počtom cvičiacich zamestnancov na danej hodine jogy.

Môže byť pre zamestnávateľa tento fixný výdavok daňovo uznateľným nákladom a zároveň ako to bude pre zamestnanca – môže to byť v rámci oslobodenia do 500 EUR?

Ak zamestnávateľ vyčlení časť svojej budovy využívanej na podnikanie ako športové zariadenie, je možné jeho použitie zamestnancom oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP.

Podľa predmetného ustanovenia je od dane oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, pričom rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),

Z pohľadu uplatnenia daňových výdavkov súvisiacich s vlastným športovým zariadením, je toto posudzované ako vlastné zariadenie zamestnávateľa na uspokojovanie potrieb svojich zamestnancov, pri ktorom sa aplikuje ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami nie sú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) (špeciálna úprava pre vlastné stravovacie zariadenie zamestnávateľa pre svojich zamestnancov), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

Zabezpečenie aj lektorky na výuku jogy zamestnávateľom je možné posúdiť ako nepeňažné plnenie pre zamestnancov, pričom úhrada zaplatená lektorke zamestnávateľom rozpočítavaná medzi zamestnancov zúčastňujúcich sa cvičenia jogy je ich zdaniteľným príjmom.

Z pohľadu zamestnávateľa, je takto uhradený výdavok možné považovať za daňový výdavok zamestnávateľa len po splnení podmienky upravenej v § 19 ods. 1 ZDP a to, že zabezpečenie lektorky jogy pre zamestnancov bude upravené napr. v internej smernici zamestnávateľa, v ktorej určí poskytnutie takéhoto benefitu zamestnancom aj so spôsobom jeho rozpočítania (určenie nepeňažného zdaniteľného príjmu z príjmov zo závislej činnosti) na zamestnancov zúčastňujúcich sa na hodiny jogy.

Následne, ak sa zamestnávateľ rozhodne úhrady za lektorku jogy nezahrnúť do daňových výdavkov, môže zamestnancovi oslobodiť určené nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP v úhrnnej výške 500 eur za zdaňovacie obdobie.